TonyChristorofouGoldenburg

Ak chceme včas identifikovať trendy a vidieť na ich horizonte príležitosti, je dôležité najprv sa pozrieť naspäť. Posledné desaťročie prinieslo v globálnej ekonomike obrovské zmeny a pretlačilo do popredia technologické firmy. Turbulentný rok 2020 tento trend nielen nezmenil, ale aj posilnil.

Všetko spustila hypotekárna a finančná kríza

Hypotekárna a následná finančná kríza, ktoré prepukli v Spojených štátoch v septembri 2008 pádom investičnej banky Lehman Brothers, zasiahli celý svet. Takmer v troskách sa ocitol bankový systém nielen v USA, ale o prežitie bojovali tiež významné bankové domy v Európe. Do problémov sa dostali aj také renomované peňažné ústavy ako Deutsche Bank, Erste, Banca Monte Dei Paschi Di Siena, Unicredit, ale napríklad aj Royal Bank of Scotland so sídlom na Britských ostrovoch.

Finančný systém sa zadrhol, hoci vlády a centrálne banky jednotlivých krajín prišli s pomerne masívnou pomocou, ktorá nakoniec bankový systém pred úplným rozvratom aj zachránila. Kríza, ktorá sa spočiatku šírila len svetom peňazí, sa následne preliala aj do reálnej ekonomiky a najvyspelejšie krajiny sveta museli čeliť najhlbším medziročným poklesom svojej výkonnosti od veľkej krízy 30. rokov minulého storočia.

Ťažiari pomaly končia

Kríza spôsobila obrovskú neistotu nielen vo firemnom sektore, ale aj medzi domácnosťami. Tie radikálne obmedzili svoje spotrebné výdavky, čo ako jeden z prvých pocítil automobilový priemysel. V Spojených štátoch aj v Európe sa začalo zavádzať takzvané šrotovné, administratíva vtedajšieho prezidenta USA Baracka Obamu dokonca zoštátnila automobilku General Motors, aby ju zachránila pred pádom.

Vlády aj centrálne banky ďalej napínali všetky sily, aby nedošlo k zopakovaniu najväčšej globálnej ekonomickej krízy v dejinách. To sa do značnej miery podarilo, v roku 2010 a rokoch nasledujúcich sa dostavilo ekonomické oživenie. Cenou však bol nárast dlhu verejných rozpočtov. Vlády to ale nemuselo práve vďaka mimoriadne uvoľnenej menovej politike (teda fakticky nulovým úrokovým sadzbám) trápiť.

Štruktúra aj rovnováha globálnej ekonomiky sa začala meniť. Ak do spomínanej krízy rebríčkom najhodnotnejších firiem sveta vládli automobilky, bankové domy alebo ťažobné firmy, počas nasledujúcej dekády sa do čela začali dostávať technologické spoločnosti. Napríklad už koncom roka 2011 sa dočasne stala najhodnotnejšou firmou sveta spoločnosť Apple, ktorá nakrátko zosadila z trónu ťažiarov z Exxon Mobile. Vo februári 2012 sa Apple na pozíciu jednotky vrátil a vydržal na nej prakticky až do súčasnosti.

Pozor, vo veľkom prichádza Čína

V priebehu roka 2013 sa v prvej desiatke objavil Google, ktorý sa už o rok neskôr ocitol medzi prvými tromi. V polovici minulej dekády technologické spoločnosti regulárne ovládali pomyselné stupne víťazov, keď sa za Applom zoradili Google a Microsoft. V prvej desiatke sa ale stále držali Exxon Mobile, Petro China alebo bankový dom Wells Fargo. Rožky ale už začala vystrkovať aj spoločnosť Johnson & Johnson ako zástupca farmaceutického priemyslu. Ako by predznamenala, čo príde o päť rokov neskôr. Výraznejšie o sebe dala vedieť značka Tesla, ktorú možno chápať nielen ako automobilku, ale aj práve technologickú spoločnosť, a na význame postupne naberali kryptomeny na čele s Bitcoinom.

Popri výmene stráží na čele globálneho rebríčka firiem prinieslo minulé desaťročie aj zmenu svetovej ekonomickej rovnováhy veľmocí. Kým ešte pred rokom 2010 sotva mohol niekto spochybniť vedúce postavenie Spojených štátov, krajín Európskej únie a Japonska ako svetového hospodárskeho triumvirátu, od poslednej krízy o sebe dáva stále hlasnejšie vedieť nová ekonomická sila – Čína.

S najľudnatejšou krajinou sveta je nutné stále viac počítať. Nielenže čínska ekonomika dobieha čo do svojej veľkosti tú americkú, ale čínsky rozvoj ide ruka v ruke s technologickým pokrokom. Čína je už dlho zasieťovaná smartfónmi, inteligentnými dopravnými systémami alebo priemyselnými robotmi oveľa hustejšie ako rad vyspelých západných štátov. Ríša stredu je dnes kľúčovým technologickým hráčom, ktorého sa obávajú samy Spojené štáty.

Zlomový rok 2020

V januári 2017 bol do funkcie amerického prezidenta uvedený Donald Trump, ktorý sľuboval navrátiť Spojeným štátom ekonomický drajv. K ľadu poslal návrh obchodnej dohody s Európskou úniou, ktorá by výrazne prehĺbila spoločný hospodársky priestor. Krátko potom Donald Trump vydal pokyn, aby USA odstúpili od zmluvy transpacifického partnerstva a začal viesť obchodné vojnu s Čínou. Zlé jazyky v tom však videli predovšetkým snahu zbrzdiť technologický a ekonomický nástup najľudnatejšej krajiny sveta.

Napriek tomu americké hospodárstvo zaznamenalo najdlhší neprerušený hospodársky rast od druhej svetovej vojny. Zdalo sa, že každú chvíľu musí prísť zlom. Ten nakoniec prišiel, nie však v podobe štandardného hospodárskeho cyklu, ale ako povestná čierna labuť prezlečená za koronavírusovú pandémiu.

S ňou sa dostavila na celom svete bezprecedentná hospodárska kríza, keďže vlády boli nútené prijať drastické protiepidemické opatrenia. Po počiatočnom prepade finančných trhov sa ukázalo, ktoré spoločnosti budú tvoriť jadro budúceho hospodárskeho oživenia. Zatiaľ čo tradičné sektory ako ťažba nerastných surovín, automobilový priemysel alebo letecká doprava dosiaľ nenašli svoje dno, prevahu definitívne upevnili technologické spoločnosti. Ku Googlu či Applu sa pridal tiež Amazon najbohatšieho muža sveta Jeffa Bezos, dramatický vzostup predviedli aj ich čínski konkurenti (Alibaba alebo Huawei). K nim sa pridalo odvetvie zdravotníckych služieb a farmácie.

Svet mieri do virtuálna

Nasledujúcich desať rokov sa tak pravdepodobne odohrá v znamení ďalšieho dramatického rozvoja robotizácie, nanotechnológií, biotechnológií a digitalizácie. Do čela globálneho hospodárskeho pelotónu sa dostane krajina, ktorá bude schopná rýchlo a efektívne vybudovať infraštruktúru pre 5G siete, dokáže rozvíjať internet vecí a zaistí plynulý tok obrovského objemu dát. Odtiaľ už bude chýbať len krôčik k dosiahnutiu čistej a autonómne mobility.

Energetika ponúkne nové možnosti svojho rozvoja. Podľa našich interných analýz v Goldenburg Group sa zrejme posunie od modelu veľkého centrálneho zdroja a hustej distribučnej siete smerom ku smart grid modelu, kedy sa miesto výroby a spotreby elektriny priblíži. Technologický pokrok spôsobí, že smart riešenia budú dostupnejšie čoraz širšiemu okruhu užívateľov. Hospodársky systém sa pravdepodobne začne viac opierať o lokálne zdroje, avšak bez negatívneho vplyvu na deľbu práce a špecializáciu, ktoré sú jedným z motorov hospodárskeho rozvoja.

Význam, aký ľudstvo prisudzuje zdravotným rizikám súvisiacim s koronavírusovou pandémiou, zasa ukázal, že farmaceutický sektor nielen v rokoch 2020 – 2021, ale aj do budúcnosti bude patriť medzi vysoko sledované odvetvia. Z geopolitického pohľadu tiež odporúčam sledovať rozvoj Indie, ktorá je druhou najľudnatejšou krajinou sveta. Jej význam bude narastať, podobne ako v prípade východných štátov, ktoré nedávno podpísali dohodu o Regionálnym ekonomickom partnerstve. Zdá sa, že ťažisko globálneho hospodárskeho diania sa definitívne presunie z Európy a Ameriky do Ázie.